Bankovanie je liečebná metóda známa už v stredoveku. V minulosti sa viac využívalo mokré „krvavé bankovanie“, kde sa koža najskôr trošičku narezala a potom sa priložila banka, ktorá zachytávala a vyťahovala nahromadenú „zlú“ krv. Podobne sa využívalo aj púšťanie žilou a liečba pijavicami. Na rôznych miestach sveta sa používali nielen sklené banky, ale aj banky z kravských rohov, bambusové banky, či vyrobené z tekvičiek.
V súčasnosti môžu krvavé bankovanie prevádzkovať len v nemocničných zariadeniach, ostatní terapeuti používajú suché bankovanie a bankovú masáž.
Pri suchom bankovaní zostáva povrch pokožky neporušený, banka sa priloží k telu tak, aby sa vytvoril podtlak a vsaje do seba časť kože aj s podkožím, čo spôsobí okrem iného aj popraskanie drobných cievok, červené krvinky preniknú do priestoru, malý výron krvi aj lymfy zvýši cirkuláciu krvi a prívod kyslíku do okolia, nastane reakcia organizmu a aktivácia životných procesov nielen priamo na mieste prisatia banky a v priamom okolí, ale aj na zodpovedajúcom vnútornom orgáne.
Už v dávnejších dobách sa zistila súvislosť medzi zatvrdlinami na chrbte a vnútornými orgánmi, ktoré sa ovplyvňujú navzájom. Teda ak sa nám z nesprávneho držania tela, chôdze, sedenia, po úraze ale i napríklad po pôrode vytvorí v svale na určitom mieste gelosa, po určitom čase začne ovplyvňovať aj orgán, v ktorého zóne sa nachádza, a naopak, ak máme chorý niektorý vnútorný orgán, na príslušnom mieste na chrbte, alebo pri zodpovedajúcom stavci sa objaví po čase bolestivá spazma alebo iná zmena.